Ho fahatsiarovana ireo Reny lasana ! En souvenir des mères qui nous ont quittés ! 30 mai, 2010
Posté par rahelys dans : A méditer,Amour,Culture,Enfance - Jeunesse,Femme,Fêtes,Hommages,mode de vie,musique , ajouter un commentaireTsy mijanona miahy sy mikarakara ny zanany ny reny !
Une mère travaille à plein temps !
UNE MERE De LINDA LEMAY
Fetin’ny Reny 2010 : Miarahaba ny reny eran-tany ! Joyeuse fête des mères ! Happy mother’s day ! 28 mai, 2010
Posté par rahelys dans : A méditer,Amour,Anniversaire,Culture,dailymotion vidéo,Enfance - Jeunesse,Femme,Fêtes,Hommages,Identité malgache,mode de vie,Mondialisation,musique,ohabolana - proverbe,Patrimoine de Madagascar,Protection famille,vie quotidienne , 1 commentaire« NENY, mama, endry, mom, ma, maman… » dia teny fohy entina iantsona ilay nahitana masoandro.
Alahady 30 may 2010 dia natokana ankalazana ny reny kanefa « mitoetra isan’andro ny Fitiavan’i Neny » koa isan’andro izany ny fetin’ny reny.
Tsy ireo niteraka ihany no antsoina koa hoe « neny… » fa izay vehivavy mahafohy ny aina sy manome ny Fitiavany tanteraka ho an’ireo ankizy taizany koa.
« Miarahaba ny vehivavy rehetra eran-tany ! » – Olga HELISOA
« NENY, mama, endry, mom, ma, maman… » sont autant de mots pour appeler celle qui nous a enfantés !
Dimanche, 30 mai 2010 est un jour dédié à Neny ou maman ! Mais, tous les jours c’est la « fête des mères »car l’Amour d’une mère est pour tous les jours.
Une « maman » n’est pas seulement celle qui a enfanté mais aussi toute celle qui se dévoue corps et âme et donne son Amour aux enfants qu’elle élève.
« Bonne fête à toutes les femmes ! » - Olga HELISOA
« HIRAN’I NENY » de DADAH par BODO
« CHANSON POUR MAMAN » de DADAH par BODO
http://www.dailymotion.com/videox5cxms
Avia Neny tiako eto ampofoko
Eto antsandriko ankavia mba ho akaiky ny foko
Etsy,etsy hoesoriko ireo volofotsy
Hitantarako angano ianao, sady haraiko rotsirotsy
Avia Neny tiako eto ampofoko
Eto antsandriko ankavia mba ho akaiky ny foko
Etsy,etsy hoesoriko ireo volofotsy
Hitantarako angano ianao, sady haraiko rotsirotsy
Ny adidy tsy efanao mbola tianao hotoizana
Tsy mahatsiaro hasasarana tsy mahalala vizana
Mihisakisaka mila hotorovana
Aok’izay fa ianao ilay niaro indray no mba mila fiarovana
Avia Neny tiako fa aza miahiahy
Ny ataoko anie, sombiny ny vitanao hatrizay
Etsy, hotatanako fa ela lanaka
Ny aina no mateza fa hifampitaiza isika mianaka
Ny adidy tsy efanao mbola tianao hotoizana
Tsy mahatsiaro hasasarana tsy mahalala vizana
Mihisakisaka mila hotorovana
Aok’izay fa ianao ilay niaro indray no mba mila fiarovana.
« NENY » de Tarika RAMILISON BESIGARA
« HAJAO NY RENY FA IZY NO NAHITANA MASOANDRO »
Respecte ta mère car c’est grâce à elle que tu vois le jour – Traduction, Olga HELISOA
http://www.dailymotion.com/videox983nq
« NENY » de TAFITA
« MAMELA ITY ZANAKAO AMIN’ITY FANIRATSIRANA, TSY MODELY…
TSY ATAKALO, TSY AMIDY VOLA I NENY ! »
http://www.dailymotion.com/videox5ah77
Ho fahatsiarovana an’i Mama, izay lasana 3 taona izay Georgette RANJAMINA 1932-2007
Velona ato am-ponay zanakao ianao koa MANDRIA AM-PIADANANA ry mama - Olga HELISOA
A ma mère qui nous a quitté voilà 3 ans !
Elle laisse un grand vide dans notre vie
Elle est demeure vivante dans notre cœur à jamais
Repose en Paix Maman bien aimée ! – Olga HELISOA
I do love you
You’re the best ever Mom !
I miss you a lot
Rest in peace
Happy Mother’s Day ma
Love forever- Olga HELISOA
SIGARA MANTOLA – KORAGNO MANGINGINA
HO FAHATSIAROVANA NY RENIKO
http://www.dailymotion.com/videox2cm3r
Ho fahatsiarovana an’ny reniko izay tia tokoa ity hira ity : Georgette RANJAMINA 1932-2007 – Olga HELISOA
En souvenir de ma mère qui aimait tant cette chanson : Georgette RANJAMINA 1932-2007 – Olga HELISOA
Journée internationale de la femme 2010 8 mars, 2010
Posté par rahelys dans : A méditer,Anniversaire,Coup de coeur,Culture,dailymotion vidéo,Femme,Hommages,Identité malgache,Journée Internationale,Mondialisation,musique,Patrimoine de Madagascar,Solidarité,Souveraineté nationale malgache,vie quotidienne , ajouter un commentairePour marquer cette journée, j’offre aux femmes des chansons et quelques lignes en cadeau pour méditation.
BAKOBAKO ROA
http://www.dailymotion.com/videok21BvmpHkIAWuXUpH1
Jereo kely, jereo ange ireto voromailala
D’ireo modely izay tokony ho tahafin’ny mana-malala
Ny azy ireny dia hajainy tokoa ny fitia
Azo toky, fady izay mba hania
Fa mandra-maty tsy mety lefy ilay fitia mitafotafo
Ka isan’andro indreo miainan-drotsirotsy sy safosafo
Tsy omby in-jato isan’ora ny feony no re
Re tsy miato mamerimberina hoe :
Bakobako roa, ry tiako tokoa
Ry mamiko indrindra
tsy hay ovana na hafindra
Anao rahavako itony fitiavako
Ny fo sy saiko, ny tenako anao ka hanjakao
Bakobako rrroa… ry tokan’ny fo
Ny hiova fitia amintsika dia atao sanatria
Raha mbola mitempo ny fo
Na inona loza hanjo
Ry tiana tsy roa
Bakobako roa
Andrianary RATIANARIVO
PRENDS LE TEMPS
Prends le temps de penser,
c’est la source du pouvoir!
Prends le temps de te distraire,
c’est le secret d’une perpétuelle jeunesse.
Prends le temps de lire,
c’est la fontaine de la sagesse.
Prends le temps d’aimer et d’être aimé,
c’est le privilège divin.
Prends le temps d’être aimable,
c’est le chemin du bonheur.
Prends le temps de rire,
c’est la musique de l’âme.
Prends le temps de te reposer,
sans quoi tu ne pourras jouir
d’aucun autre privilège.
Ce texte a été écrit par Jean Rajotte en mai 1990
Prière partagée par Elie Bahri de Beyrouth (Liban)
Visiter aussi la page suivante
http://helismadagascar.blogspot.com/2010/03/andronny-vehivavy-2010-journee.html
NOMS DE FEMMES MALGACHES EN CHANSON
VOAHANGY (Perle, orange)
http://www.dailymotion.com/videok5l3NNmcRgSTJngngT
FANJA (Jeune pousse)
http://www.dailymotion.com/videokZBMnjtp1wcwXsgneA
VOAHIRANA (Fleur de nénuphar)
http://www.dailymotion.com/videok4lk9MOHIWc7MblD3z
ARAHABA TRATRY NY FETIN’NY RENY – BONNE FETE DES MERES ! 5 juin, 2009
Posté par rahelys dans : Anniversaire,Enfance - Jeunesse,Femme,Fêtes,Hommages,Maman,mode de vie,Prieres,Protection famille , ajouter un commentaire« FAHATSIAROVANA AN’I MAMA » tononkalo atolotroho an’ireo reny rehetra.
Alefa aloha ny fiarahabana satria misimisy ireo hetsika sy adidy miandry ireo reny mandritra iny faran’ny herin’andro iny.
Mirary taona maro hankalazana ny « fetin’ny reny » an’ireo reny rehetra e !
Efa betsaka ny zioga nentin’ny vehivavy – Atsaharo, mahamenatra efa lany andro ! 8 mars, 2009
Posté par rahelys dans : A méditer,Culture,Développement,Droits homme,Femme,Hommages,musique,Protection famille,vie quotidienne , ajouter un commentaireNY VEHIVAVY – LA FEMME
Pour la Journée mondiale de la FEMME- Olga HELISOA, 08.03.2009
http://www.dailymotion.com/videok4dxAwkZk6Rl4PlbbM
Ny vehivavy fanaja
Naterany ianao fa aza gaga
Raha toa mitady ho solafaka ianao
Eritrereto ny anabavinao
…
Fa izy rehefa tia dia tia
Miandranadra anao ho doria
LOLA
HYMNE A LA FEMME
LA FEMME A SUBI TROP DE MALHEURS – ARRETONS LES ACTES ET MENTALITES INDIGNES, APPARTENANT A UN MONDE REVOLU !
Une femme se respecte
Tu as été enfanté par une femme
Alors n’en sois pas étonné !
Quand elle aime, elle aime
Et se repose sur toi pour la vie.
S’il t’arrives de vouloir l’abuser
Pense à ta soeur ! - Traduction RAMANATANTARA, 08.03.2009
CHAINE DE VIE pour les frères IMAHALATSA et IMAHAGAGA – MANAINGA ANTSIKA HIFANDRIMBONA HAMONJY AN’IZY MIRAHALAHY KELY IREO ! 23 janvier, 2009
Posté par rahelys dans : A méditer,A visiter,Enfance - Jeunesse,Femme,Mondialisation,Protection famille,Santé publique,Solidarité , ajouter un commentaire« QUI SAUVE UNE VIE, SAUVE LE MONDE »
Ho tonga eto Parisy amin’ny alahady 25 janoary izao izy ireo miaraka amin’ny reniny ho tsaboina ao NECKER.
Vangio ity vohikala ity Trimobe.org
Misaotra indrindra amin’izay hataonao ho azy ireo !
La « CHAINE DE VIE » *Chez HELI’S MADAGASCAR, on continue …
Nous faisons UN APPEL pour les frères IMAHALATSA et IMAHAGAGA
frères siamois nés le 16 juin 2008 à Andavabaza, Commune Rurale de Behara, District d’ Amboasary Sud, dans le SUD DE MADAGASCAR.
Ils arrivent à Paris ce dimanche 25 janvier 2009 pour évacuation sanitaire.
NOUS FAISONS APPEL A VOTRE SOLIDARITE
plus de précisions, veuillez surfer sur le site des médecins Trimobe.org
Merci pour ce que vous ferez pour eux !
*Et on continue CHAINE DE VIE kamba !
RESPECT DES DROITS FONDAMENTAUX ENVERS LES FEMMES CESSER LES VIOLENCES ENVERS LES FEMMES: Cas de Madagascar – Témoignage 27 novembre, 2008
Posté par rahelys dans : Développement,Droits homme,Environnement,Femme,Journée Internationale,Protection de Madagascar,Solidarité,Souveraineté nationale malgache,vie quotidienne , ajouter un commentaire25 Novembre – Journée internationale pour l’élimination de la violence à l’égard des femmes
But de cette journée « …promouvoir l’égalité et l’autonomisation des femmes et en veillant au respect de leurs droits fondamentaux.” en vue de véritables changements… !
En tant que femme malgache, je tiens à témoigner mon indignation face à l’hypocrisie des organismes internationaux et à l’humiliation flagrante infligée aux femmes malgaches par le silence et l’acceptation face à la main mise des multinationales sur les terres et richesses de Madagascar depuis 2001: Faradifay…
Si l’on veut vraiment faire régner les droits fondamentaux envers les femmes malgaches et faire cesser les violences envers elles, il faudra d’abord et surtout, régler les problèmes de:
- L’eau (adduction d’eau potable dans toute l’île surtout dans le sud – Rendre l’accès gratuit à l’eau potable dans toute l’île)
- Droit à l’accession à la terre car la majorité des Malgaches sont agriculteurs
- Rendre et laisser leur terre aux Malgaches (Distribution de terres)
CE SONT LES PRINCIPALES CAUSES D’APPAUVRISSEMENT A MADAGASCAR ET LES PREMIERES VICTIMES EN SONT LES FEMMES ! – Olga HELISOA
http://www.dailymotion.com/videok4UWoGo4AvaR0UgnaZ

GRG – Georgette RANIVOARIVELO Gabrielle : 1932-2008 Madagascar – HOMMAGES (Suite 2) 28 septembre, 2008
Posté par rahelys dans : A lire,Culture,Evénements HELI'S MADAGASCAR,Femme,Hommages,Identité malgache,Malagasy: Teny,poèmes , 1 commentaireMiarahaba,
Miara-miondrika amin’ny Fianakavian’i GRG sy fianakaviamben’ny Haisoratra malagasy amin’izao vanin-taona mafy tsy maintsy diavintsika ety ambany masoandro izao…
Nandao antsika saingy namela ny sahan’ny literatiora malagasy feno hanitra tsy resy resen’ny fahafatesana.
Mihelina ihany Ra-olombelona
Mifandimbidimby sy aelin’ny rivotra
Fa ny asa navelany ho antsain-ko velona
Ny soa hitsingerina, ny ratsy ho ringitra
Ny soa tavela sy ny firoborobony
Tsy hitsahatra hatreo ny fisandratany avo
Toa tononkalo amin’ny firedoredony
Tsy mety maty sy tsy mety lavo
Ny mamela mamy, maty miadana
E ! Ny andro rehetra dia fandalovana
Fa tsy ho lefy hanitra ilay fisiana
Ho velona an-koatra, sy ho tsara levenana.
Ny Kanto.
FABIEN GASTON RAZAKANDRAINIBE, 27.09.2008
GRG – Georgette RANIVOARIVELO Gabrielle : 1932-2008 Madagascar – HOMMAGES (Suite) 23 septembre, 2008
Posté par rahelys dans : A lire,Culture,Evénements HELI'S MADAGASCAR,Femme,Hommages,Identité malgache,Malagasy: Teny,poèmes,Solidarité , 1 commentaireGeorgette Ranivoarivelo Gabrielle – GRG (1932-2008)
Poety, mpanoratra, mpikabary, mpitoriteny, manandratra ny teny malagasy
*****
« On a surtout connu GRG à travers une émission de la Radio Madagascar, « Feom-baliha mena masoandro » qu’elle a réalisée avec Ener Lalandy.
Elle a déjà publié plusieurs livres et a écrit dans des journaux, « Sakaizan’ny tanora », « Malagasy ara-drafitra », « Fisainana GRG tononkalo » et « Fisainana GRG tantara sy sombin-tantara » …- Annick Sedson, Les nouvelles, 22.09.2008 »
*****
Miarahaba,
Malahelo ny fo amam-panahy amin’izao fandaozan’Itompokovavy Georgette RANIVOARIVELO Gabrielle antsika izao.Mirary faherezana sy fiononana feno ho an’ny Fianakaviana manontolo aho sady mitondra amim-bavaka.
Indro misy tononkalo nosoratako ho fiombonam-po amam-panahy amin’izao fisarahana an-tany izao. Fehezam-boninkazo atolotro an’i G. R. G.
Ramatoa RAHARIJAONA Marie-Angèle, Mpitandrina.
TONONKALO – POEME
BANGA ANAO
(Georgette RANIVOARIVELO Gabrielle 1932-2008)
« Maty i G. R. G. »,
Hoy ny feo re.
« Maty i G. R. G. »,
« Ramatoa Georgette RANIVOARIVELO Gabrielle e ! »
Mova tsy ny feon-dakolosy ny fandrenesana izany
Dia feon-dakolosy izay manaitra avy hatrany
Mampahatsiahy fa ny fiainana an-tany
Tsy mateza, eny mielina ihany
Mampitomany.
Mibosesika ao anaty mifanao tsy omby aloha
Ny momba azy rehetra, malahelo ery ny fo !
Vehivavy malagasy tena niavaka tokoa
Mpanoratra hafa kely koa
Mpikabary nahaliana
Nahay nampikoriana
Ny teny aok’izany
Ny Feom-baliha
Sy ny Valiha
Dia porofo
Fa nilofo
Hatrany
Teto an-tany
I G. R. G.
Ary angaha izany ihany ? Anisan’ny lisy,
Amin’ny lisy. Anisan’ny lisy,
Nanam-pinoana, dia finoana
Narahina asa ka niezaka
Tsy nitofezaka
Fa nijoro
Sy nanoro
Nefa nafoy
E reroy !
Andrarezin-diteratiora, nampakatra avo ny Faneva,
Nampamerovero hanitra ny kanto sy ny meva
Tsy niamboho adidy fa niezaka, nilofo
Ho fitaizana hatrany ny solofo
Sy ny dimby. Koa raha lasa
Izy ankehitriny, ny asa
Nataony hotsaroana
Tsy ho foana
Banga anao ny toerana ry Vehivavy mendri-piderana
Banga anao ny toerana. Ianao namonjy ilay fitàna.
Isaorana ny Mpahary nampisy anao teto an-tany
Fahasoavan-dehibe ho an’ny taranaka izany
Fahasoavan-dehibe ny fandalovanao tety
Kintan-diteratiora namiratra ery.
Koa mandria am-piadanana
Nanana olona ka nanana
I Gasikara nisy anao
Ny taranaka
Hanaraka
Tsy hanary
Ny soa fihary
Ramatoa RAHARIJAONA Marie-Angèle, Mpitandrina
22 septambra 2008, Frantsa
GRG – Georgette Ranivoarivelo Gabrielle (1932-2008) Madagascar: SES DEBUTS 22 septembre, 2008
Posté par rahelys dans : A lire,Culture,Enfance - Jeunesse,Femme,Hommages,Identité malgache,Malagasy: Teny , ajouter un commentaireGeorgette Ranivoarivelo Gabrielle – GRG (1932-2008)
Une grande dame de la littérature malgache
RACONTE
Comment elle a débuté dans la conception et l’écriture de nouvelles
*****
Nanomboka namorona sy nanoratra tantara fohy
i GRG
Georgette RANIVOARIVELO Gabrielle
Poety, mpanoratra, mpikabary, mpitoriteny, manandratra ny teny malagasy
HOY IZY
: « Fony aho vao fito taona monja dia nividianan’i Dada saribakoly miteny. Haiko tsara ny mamahana azy ka sady mamindra izy no miteny hoe : papa – maman – bebe. Nahita hevitra aho ka nantsoiko ny namako, ary nanao tantara aho. Indray andro tsy fantatro akory fa hay ny Raiko mihaino ahy koa fa tsy hitako.
Tapitra ny tantara dia nofahanako ilay saribakoly sady navelako nandeha sy niteny teo anoloanay.
Nitehaka mafy i Dada sady nanoroka ahy, ny namako koa nitehaka sady nihorakoraka.
Iza hoy i Dada no namorona izany tantara izany ?
Izaho hoy aho, fa teto ihany aho no namorona azy ; saingy tsy tadidiko izay notantaraiko fa ny faramparany ihany no tsaroako.
Hay, rehefa vita ny fianarana enti-mody, dia mamorona hafa indray ary soraty avy hatrany. Iny ny vola dia mividiana cahier. Nitehaka indray ny namako.Dia hoy aho hoe : »aza misy milazalaza amin’ny namana hafa fa aleo isika ihany no hahalala izany.
Tandremo hoy i Dada fa ny fianarana aloha vao ny harentsaina.
Mianara tsara sombiniaiko an ! Raha mahay tsara ny zanako dia avelako mamorona tantara sy tononkalo hatrany o ! »
In FISAINANA, Teny mialoha, p3, imprimerie 2000, juin 2008















